Ak chcem žiť slobodnejšie a zdravšie, budem musieť urobiť zásadnú zmenu

Erika Hanová, 50 rokov, stredné Slovensko

Erika pochádza zo stredného Slovenska a aktuálne má 50 rokov. Dušou je výtvarníčka a lektorka, ktorá verí v silu tvorivosti. Popri zamestnaní viedla umelecký ateliér, kde organizuje kurzy maľovania pre deti aj dospelých a popritom sa venuje vlastnej tvorbe – prevažne akvarelu. V minulosti pracovala najmä v oblasti ekonomiky a marketingu, keďže túto oblasť študovala aj na vysokej škole. Ešte donedávna bola zamestnaná v štátnej správe, no čoraz viac cítila, že chce svoj čas venovať veciam, ktoré majú pre ňu hlbší zmysel.

„Pracovala som v stabilnom zamestnaní s dobrou mzdou – no v skutočnosti som sa v ňom čoraz častejšie cítila vyčerpaná, frustrovaná a psychicky unavená. Veľkým stresovým faktorom bola pre mňa pretrvávajúca napätá situácia v tíme. Toto dlhodobé napätie vo mne spustilo množstvo otázok o tom, ako chcem tráviť svoj čas a, čo si ešte chcem nechať páčiť. Postupne vo mne rástlo presvedčenie, že ak chcem žiť slobodnejšie a zdravšie – psychicky aj fyzicky – budem musieť urobiť zásadnú zmenu.“

Pre Eriku boli hnacím motorom k zmene hlavne vzťahy na pracovisku. Bola to kombinácia túžby po zmysluplnejšej práci a vyčerpania z tej aktuálnej. Všetky okolnosti jej naznačovali, že je čas niečo zmeniť a začať robiť niečo, čo jej dáva energiu a nie iba berie.

To, čo človek robí rád vo voľnom čase nemusí ostať iba koníček

Zdroj: súkromný archív Eriky Hanovej

„Prelomovým momentom bolo uvedomenie si toho, že to, čo robím vo voľnom čase – vedenie workshopov, tvorba, práca s ľuďmi a umením – nie je len koníček. Je to moje poslanie. Mojou túžbou je začať brať vážne túto „vedľajšiu cestu“ a postupne jej dávať viac priestoru. Každý nový kurz, každá spätná väzba, každé tvorivé ráno ma k tomu posúva bližšie.“

50-ročnej Erike najviac pomáha to, že má okolo seba ľudí, ktorí ju povzbudzujú a veria v to, čo robí. Pomáha jej aj spätná väzba od účastníkov s jej kurzov, kde vidieť, že to, čo ponúka, má zmysel a prináša ľuďom radosť. Veľkou oporou je aj vnútorný pocit, že toto je tá správna cesta. „Na druhej strane, niekedy mi chýba väčšia istota – najmä finančná a organizačná stabilita, ktorá by mi uľahčila rozhodnutie, že toto je už ten finálny krok. Občas mi tiež chýba niekto, kto by mi pomohol veci uchopiť strategicky – z nadhľadu. Ale postupne si budujem systém a odvahu, aby som mohla naozaj stáť pevne na vlastných nohách. Zatiaľ len môžem posúdiť, ako sa cítim, keď vediem kurz. Venujem sa intenzívne svojej tvorbe, vediem kurzy, organizujem umelecké pobyty a pomáham ľuďom objavovať radosť z maľovania.“

Zdroj: súkromný archív Eriky Hanovej

A, čo vníma Erika ako pre a proti? Na jednej strane to je neistota príjmov, ale na druhej strane sloboda, pokoj a pocit, že to, čo robí, jej dáva zmysel. Vie, že uskutočniť túto zmenu naplno znamená odvážiť sa ešte viac si veriť a počúvať najmä samú seba. „Dnes vnímam tvorivosť ako nevyhnutnú súčasť duševného zdravia. Žijeme v dobe, ktorá je rýchla, plná informácií a neustáleho tlaku na výkon. Práve preto je také dôležité zastaviť sa, ponoriť sa do tvorenia a byť chvíľu len so sebou. Maľovanie, kreslenie, písanie či akýkoľvek tvorivý proces prináša ticho, prítomnosť a vnútorný pokoj. Nie je podstatné, ako to dopadne – dôležité je to, že ruky a srdce spolu tvoria. V tom momente sa človek uzdravuje. V tvorení sa spomaľuje myseľ, uvoľňuje napätie a rodí sa radosť. Verím, že každý z nás má v sebe túto iskru tvorivosti – stačí jej dať priestor.“

Zdroj: súkromný archív Eriky Hanovej

Myšlienka na záver pre tých, ktorí o zmene v strednom veku uvažujú, ale zatiaľ nenabrali odvahu

„Nikdy nebude ten správny čas a nikdy nebudeš mať všetko premyslené, nebudeš úplne pripravená. Ale práve ten krok do neznáma je posun… Uveriť tomu, že aj ty máš právo žiť spokojnejší a zmysluplnejší život. Niekedy stačí urobiť len krok a ostatné vesmír zariadi. Treba si veriť.“