Stredný vek: Začiatok konca alebo nový začiatok?

Kedysi bol stredný vek predohrou staroby

V tradičných definíciách sa stredný vek považuje za prechodné obdobie medzi dospelosťou a starobou. Podľa Oxford English Dictionary ide o fázu života medzi približne 40-tým a 60-tým rokom života. Cambridge Dictionary definuje stredný vek ako obdobie medzi 45 – 65 rokov.

Americká psychologická asociácia (APA) ho v kontexte vývojovej psychológie zaradila do štádia „tvorivosť vs. stagnácia“ (angl. originál „generativity vs. stagnation“). Podľa psychológa Erika H. Eriksona¹ (1902–1994) je siedmym štádiom psychosociálneho vývinu práve táto fáza, ktorá sa typicky viaže na stredný vek. Jednotlivec v tomto období „urobí zmysel zo svojho života tým, že prispeje ďalším generáciám – či už prostredníctvom rodičovstva, mentorovania, tvorivej práce alebo angažovanosti v spoločnosti“ (E. H. Erikson, Childhood and Society, 1950). V opačnom prípade hrozí pocit stagnácie a neplnohodnotnosti.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa síce vyhýba presnému vekovému vymedzeniu, no v rámci konceptu „zdravé starnutie“ (angl. originál „healthy ageing“) zvykne rozlišovať stredný vek ako obdobie medzi 40-tým a 60-tým rokom života.

Podľa tradičného vnímania sa stredný vek často spája s bilancovaním, stabilizáciou či stratou elánu – ako predzvesť útlmu energie a príprav na starobu.

Realita 21. storočia: Kedy vlastne začína stredný vek?

Dnešná realita však hranice stredného veku stiera. Moderný pohľad čoraz častejšie definuje stredný vek nie podľa dátumu narodenia v občianskom preukaze, ale podľa vnútorného prežívania, vnímania sveta okolo seba a osobnej transformácie.

Napríklad Modern Elder Academy (MEA) – medzinárodná vzdelávacia platforma pre tzv. „prechody stredného veku“ – uvádza, že „ľudia, ktorí sa identifikujú s výzvami stredného veku, sa môžu nachádzať kdekoľvek medzi neskorou tridsiatkou a strednou sedemdesiatkou.“²

V tomto chápaní už stredný vek nie je úsek medzi dvoma číslami, ale dynamická fáza života – obdobie meniacich sa hodnôt, priorít a často aj zmeny vlastnej identity.

Križovatka hodnôt, nových výziev a vnútorného prerodu

Zdroj: canva.com

Stredný vek dnes čoraz častejšie sprevádzajú prechodové situácie: strata zamestnania, zmena kariéry, odchod detí z domácnosti, prvé vážnejšie zdravotné komplikácie, ale aj silné volanie po zmysluplnosti, rovnováhe a autentickom živote.

V rámci projektu 45 PLUS, realizovaného v Slovenskej a Českej republike (s podporou programu Erasmus+), sa ukazuje, že táto fáza života je mimoriadne rôznorodá. Respondenti vo veku 45+ hovorili o potrebe redefinovať seba samých, zosúladiť prácu so svojimi hodnotami, udržať si duševnú aj fyzickú vitalitu a zároveň byť, aj naďalej prínosom pre svoje okolie.

Niektorí ľudia v strednom veku začínajú popri zamestnaní podnikať, iní sú ochotní opustiť stabilné zamestnanie, aby sa venovali starostlivosti o rodičov alebo hľadaniu väčšieho zmyslu naplnenia v novej práci. Čoraz naliehavejšie sa objavuje potreba zastaviť sa a položiť si otázku: „Ako chcem ďalej žiť a tráviť čas, ktorý mi ostáva?“

Stredný vek nesie v sebe potenciál

Zdroj: canva.com

Stredný vek tak nie je slabým miestom, ale stáva sa skvelou príležitosťou ešte niečo zmeniť. Nemusíme sa naň pozerať ako na bod zlomu, ale bod obnovy alebo znovuzrodenia. Za predpokladu, že mu dáme priestor.

Moderné vnímanie stredného veku nám pripomína, že v tejto fáze je možné:

• na novo definovať svoje hodnoty,
• začať odznova (kariéra, vzťahy, hobby,…)
• rozvíjať kariéru viac v súlade s tým, kto dnes sme, nie, kým sme boli
• investovať do seba – nie zo strachu zo starnutia, ale z túžby po lepších zajtrajškoch.

Etapa, ktorá si zaslúži rešpekt, nie ľútosť

Stredný vek nie je dôvodom na obavy, ale pozvánkou na hlbšie sebapoznanie a vedomejšie rozhodnutia. Je to obdobie, kedy má človek dostatok skúseností, aby vedel, čo nechce – a zároveň ešte dosť energie, aby sa mohol rozhodnúť, čo chce budovať ďalej. Ak spoločnosť začne vnímať stredný vek nie ako prechod do pasivity, ale ako zrelú a hodnotnú fázu života, môže sa stať najplodnejším obdobím ľudského života. Je čas prestať sa pýtať: „Koľko času mi ešte zostáva?“ – A začať sa pýtať: „Čo ešte môžem vytvoriť, rozvíjať, odovzdať alebo zažiť?“

1. Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Erikson%27s_stages_of_psychosocial_development
2. Zdroj: https://www.meawisdom.com/