Veľké zmeny sú niekedy naše najväčšie životné skúšky. Zmenu si často spájame s neistotou, obavami a stratou kontroly nad tým, čo bude ďalej. Niektorí ľudia sa jej vyhýbajú, iní ju naopak vyhľadávajú v nádeji, že prinesie rýchlu úľavu alebo dá ich životu nový zmysel.
V strednom veku sa prirodzene dostávame do fázy, keď sa mení nielen naše telo, ale aj vnútorné priority. Niektorí ľudia hovoria o potrebe „nového začiatku“, iní o túžbe „zjednodušiť“ alebo „žiť konečne život podľa svojich predstáv“. Vo všetkých prípadoch ide o rovnaký proces, ktorého cieľom je väčšia autenticita a vnútorné naplnenie.
Každá zmena, ktorá je v súlade s našimi hodnotami, má svoj vlastný rytmus. Nedá sa urýchliť ani umelo naplánovať. Každý človek má svoje tempo a potrebuje čas, aby jeho rozhodnutia mohli skutočne dozrieť. Čím viac na seba tlačíme, tým viac sa niečo v našom vnútri môže brániť. Vety ako „som už dosť stará, mala by som vedieť, čo chcem“ alebo „moji rovesníci sú finančne úplne inde“ pôsobia demotivačne.
Paradoxne, zmena sa začne diať presne vtedy, keď prestaneme na jej výsledok tlačiť a začneme tomuto procesu dôverovať.
Neistota ako súčasť sebapoznávania
Väčšina z nás by si priala, aby zmena bola lineárna - aby sme presne vedeli, čo máme kedy urobiť, ako dlho to potrvá a aký bude výsledok. Ale kedy naposledy váš život fungoval podľa tejto rovnice? Realita života je ale úplne iná. A ak sa nachádzate v strednom veku, určite viete o tom tiež svoje. Skutočná zmena sa deje v kruhoch. Krok vpred, krok späť, chvíľa jasnosti (takzvaný „AHA moment“), potom opäť neistota alebo zmätok. Niekedy sa zdá, že stojíme na mieste, no v skutočnosti sa pod povrchom neustále niečo odohráva.
Táto fáza môže byť únavná, pretože ju nemožno preskočiť. Naša myseľ sa ešte drží starých istôt, no telo a naše emócie nám hovoria, že sa niečo nové blíži. Práve vtedy môžu prísť najsilnejšie pochybnosti: Naozaj to zvládnem? Neriskujem príliš veľa? Čo ak to nebude fungovať? Tieto otázky sú prirodzené a nie sú znakom slabosti. Sú ale dôkazom toho, že sa pohybujeme mimo našej zóny komfortu.
Dokonca sa v tomto období môžu objaviť aj nejaké osobné „krízy“. Momenty, keď staré spôsoby prestávajú fungovať a nové návyky a piliere, o ktoré sa môžeme oprieť, ešte nie sú vytvorené. V tomto prechodovom období je dôležité nepanikáriť. Pomáha, ak si pripomenieme, že každá väčšia zmena - pracovná, osobná či životná - má tri fázy: koniec, prechod a nový začiatok.
Najskôr niečo opúšťame - rolu, prostredie, istoty, predstavy o sebe. Potom nasleduje obdobie, ktoré pôsobí chaoticky, lebo ešte nevieme, čo presne bude ďalej. Až potom sa začínajú vytvárať jasnejšie kontúry našej novej životnej cesty.
Pohyb vpred bez rýchlych riešení
Stredný vek nás učí, že zmena nemusí byť revolúciou. Niektoré premeny sú tiché, vnútorné, navonok neviditeľné. Možno zostávame v tej istej práci, ale meníme postoj. Možno nerobíme na nových projektoch, ale začneme inak komunikovať so svojimi kolegami, viac počúvame, menej si dokazujeme. Aj to je zmena.
Preto má zmysel vnímať zmenu ako prirodzený proces rastu, nie ako jednorazové rozhodnutie. Tak, ako rastú stromy alebo kvety v našej záhrade - pomaly, v rytme ročných období, aj náš osobný vývoj potrebuje čas. Nie je možné preskočiť fázy, ktoré nás učia trpezlivosti a dôvere v samých seba.
Keď sa pozrieme späť, zistíme, že väčšina dôležitých zmien v našom živote sa nestala vtedy, keď sme si to naplánovali, ale keď sme boli vnútorne pripravení ich zvládnuť. Jeden motivačný citát hovorí: „Neexistujú zlyhania. Iba lekcie a osobný rast.“
Zmena, ktorá vychádza z pocitu vyčerpania, býva impulzívna a krátkodobá. Zmena, ktorá vychádza z poznania, je trvalá. Niektoré zmeny prídu v momente, keď v živote narazíme na nejaký múr. Ani takýmto sa bohužiaľ nevyhneme, ale dôležité je prijať fakt, že aj ony boli súčasťou nášho rastu. Bez nich by sme neboli tými, kými sme dnes.
Stredný vek nám ponúka množstvo príležitostí, kedy môžeme robiť viac vedomých, ako vynútených zmien. A to je veľmi podstatné uvedomenie - že kormidlo nášho života máme v tejto fáze života omnoho viac vo svojich rukách.