Po období pochybností a nejasností, ktoré začiatok každej veľkej zmeny sprevádzajú, prichádza fáza, kedy sa začíname opäť pevnejšie opierať o seba. Nepoznáme všetky odpovede na naše aktuálne otázky ohľadom zmeny kariéry, ale začíname viac dôverovať svojmu vlastnému úsudku a intuícii.
Sebavedomie v tejto etape nerastie kvôli tomu, že sme dokonalí, ale rastie s prijímaním toho, kým sme - aj s chybami, ktoré k nám patria.
Ľudia v strednom veku niekedy zabúdajú, aké množstvo vedomostí, skúseností a schopností si v sebe do tejto životnej fázy priniesli. Po rokoch pracovného nasadenia, starostlivosti o rodinu či zvládania rôznych životných výziev si skôr pamätáme len to, čo sa nepodarilo, a zabúdame na všetko to, čo sme dokázali zvládnuť.
V tejto fáze života je preto užitočné pozrieť sa na seba s väčšou mierou súcitu a uznania. Každý z nás má tendenciu porovnávať sa s inými - s rovesníkmi, s kolegami, s ľuďmi, ktorí sa zdajú byť „ďalej“. Ale takéto porovnanie je vždy skreslené a v mnohých prípadoch nám môže skôr uškodiť, ako pomôcť. Po prvé, každý z nás mal v živote inú štartovaciu dráhu - od rodinného zázemia, ekonomickej situácie, prístupu ku vzdelaniu, ale aj k ľuďom, ktorí nás v rannom veku formovali a boli našimi vzormi. Každý z nás disponuje inými talentmi, ale aj prežil iné traumy a životné skúšky.
Preto porovnávať sa s druhými ľuďmi nemá opodstatnenie. Po druhé, nikto z nás nevie, čo presne ten druhý človek prežíva a ako žije. Nevidíme ich vnútorné boje ani každodennú realitu. Potvrdzujú to aj smutné tragické konce rôznych verejne známych ľudí, ktorí sami ukončili svoj život. Takéto príbehy nepoznáme len zo sveta, ale máme ich aj v Čechách a na Slovensku.
Preto ak sa predsa len chceme porovnávať – porovnávajme radšej iba samých seba so sebou. Som dnes o niečo sebavedomejšia, ako som bola pred týždňom? Som dnes lepší partner/otec, ako som bol pred rokom?
Odvaha kráčať ďalej aj bez istoty
Odvaha nie je absencia strachu. Odvaha je schopnosť konať aj napriek tomu, že máme obavy a nevieme, ako niečo dopadne. V období stredného veku sa odvaha neprejavuje iba v zásadných rozhodnutiach, ale aj v drobných každodenných voľbách. V tom, že sa ozveme, keď vidíme niekde neprávosť, že odmietneme, keď niečo odporuje našim hodnotám alebo že zabojujeme za niečo len preto, že je to správne.
Odvaha v tejto životnej fáze môže znamenať aj dôverovať vlastným presvedčeniam, aj keď to nie je populárne. Znamená postaviť sa za seba, ale bez potreby dokazovať silu alebo vyvyšovať sa nad druhými. Niektorí ľudia po štyridsiatke opisujú zvláštny paradox: na jednej strane majú viac strachov (zo straty práce, zdravia, vzťahov), ale zároveň v sebe cítia väčšiu vnútornú odolnosť. Ako keby čas, skúsenosti a ťažké prežité situácie vytvorili silný vnútorný základ, ktorý sa už síce párkrát v živote zrútil, ale dnes už vie, že pád nemusí znamenať iba koniec, ale aj nový začiatok.
No a nakoniec, odvaha sa rodí viac z prijatia, ako z popierania. Ak si dovolíme cítiť neistotu, strach, hnev alebo smútok, zároveň si vytvárame cestu, ako týmto pocitom čeliť a vysporiadať sa s nimi. Každá negatívna emócia, ktorú dokážeme pomenovať a prijať, stráca nad nami svoju silu.
V čase, keď znovu objavujeme, čo je to byť viac sami sebou, je prirodzené, že nie všetci okolo nás tomu budú rozumieť. Niektoré vzťahy sa zmenia, iné posilnia, niektoré možno odídu. Je to súčasť procesu, v ktorom sa formuje naša nová identita - menej prispôsobená okoliu, ale viac v súlade so sebou. Čím viac si dovolíme byť sami sebou, tým menej potrebujeme hľadať potvrdenie zvonku.
Mindset ako základ stability
To, ako premýšľame o sebe a o svojom živote, má zásadný vplyv na to, ako prežívame zmeny.
Ak sa na zmenu pozeráme ako na hrozbu, aktivuje sa v nás obranný mechanizmus - napätie, odpor, úzkosť. Ak ju vnímame ako súčasť rastu, začneme ju prijímať s väčšou zvedavosťou a pokojom.
Mindset nie je iba moderné slovo, ale spôsob, akým sa rozprávame sami so sebou. Každý deň si totiž v hlave opakujeme tisíce viet, ktoré tvoria náš vnútorný príbeh: „Ja to nezvládnem“, „Na to už nemám vek“, „Nie som dosť dobrý“, „Už je neskoro“.
Aj nevyslovené vety majú silu formovať realitu, v ktorej žijeme. Preto je dôležité uvedomiť si, že ak sa dokážeme naučiť pochybovať o sebe (a niektorí z nás sú v tom naozaj dobrí 😊), dokážeme sa rovnako naučiť veriť si. Vnútorná odolnosť nerastie tým, že robíme veci perfektne, ale z opakovaného poznania, že aj keď sa niečo nepodarí, svet sa nezrúti.
Silný mindset neznamená potláčať emócie ani predstierať istotu. Znamená to mať akýsi vnútorný rámec, ktorý nás podrží aj vtedy, keď sa okolnosti menia.
Znamená to poznať svoje silné stránky, napríklad schopnosť počúvať, empatiu, disciplínu, zmysel pre detail, vytrvalosť a vedieť ich používať ako oporné body v čase neistoty.
Sebavedomie, odvaha a vnútorný pokoj nie sú niečo, čo keď to raz už dosiahneme, ostane s nami už navždy. Sú to schopnosti a postoje, ktoré si obnovujeme každý deň. V spôsobe, akým reagujeme na okolnosti, v tom, čo o sebe hovoríme vo svojej hlave a v rozhodnutiach, ktoré robíme.